Čím južnejšie tým hlučnejšie

Čím južnejšie tým hlučnejšie

Čím južnejšie tým hlučnejšie

  • Cena:
  • Výhody:
Rezervácia online

 

  • Telefón SK: 0904 487 461
  • Telefón IT: +39 349 693 61 65

Popis

Keď som po prvý krát prišla do Talianska, tak moje kroky viedli na sever. Bola som okamžite nadšená, keďže táto krajina bola už dlho mojím veľkým nesplneným snom.

Taliani si ma hneď získali so svojou srdečnosťou a úsmevavosťou, ale veľmi ma prekvapovalo, čo sa s nimi začalo diať, akonáhle sa reč len tak mimochodom zvrtla na ich južných krajanov.

Tváre mojich priateľov, dovtedy také milé a pohodové,  sa zo sekundy na sekundu zmenili na posmešné a arogantné grimasy. Niektorí dokonca začali byť až zúriví a len vykrikovali „Terroni, terroni“- Vtedy som ešte nevedela, čo to znamená, dnes už viem, že je to veľmi urážlivé slovo, ktorým severania južanov veľmi radi a často označujú.

Ako som sa sama presúvala stále južnejšie, sama som začala vnímať veľké rozdiely nielen medzi jednotlivými regiónmi, ale hlavne medzi mentalitou ich obyvateľov.

Až som prišla na úplnú špičku talianskej čižmy a tam bol ten rozdiel najviditeľnejší. Ale niečo mali predsa len spoločne so svojími severnými krajanmi . Videla som v ich tvárach tie isté posmešky a pohŕdanie, pokiaľ sa témou rozhovoru stal sever ich krajiny.

Kládla som si často otázku, čím to môže byť. Kde sa berie medzi nimi toľko nenávisti a riviality, veď sú jeden národ.

 

Oni mi však vysvetlili, že sa mýlim a oni sa rozhodne necítia byť súčasťou jedného národa.

 

Aj keď  Taliansko bolo pred 150 rokmi zjednotené, jeho obývatelia sa nikdy nestali zjednoteným národom. Stále tu bol a je tu dodnes „Sever a Juh“. A stále reagujú na seba veľmi negatívne.

Napríklad  opýtajme sa severena, či sa mu páči, ako južní Taliani hovoria alebo ako riadia autá? A potom požiadajme južana, aby ocenil taliansku kuchyňu na severe a našiel zopár dobrých vlastností severanov ? Všetky odpovede budú stopercentne negatívne.

Sever si myslí, že dopláca na juh a že „terroni“ sú len hlupáci a nevzdelanci,  a južania zas  majú pocit, že sú neustále nespravodlivo urážaní a podceňovaní od tých snobov zo severu.

Neprípomína Vám to niečo? Čo takto Čechy a Slovensko, alebo Západ a Východ Slovenska. Ono sa to asi v menších či vo väčších obmenách deje neustále a všade a my s tým nič nenarobíme.

Nechcem tu moralizovať a písať o tom, že je to nesprávne a mali by sme sa nad tým zamyslieť a mať sa návzajom radi. Viem, že svet takto nefunguje.

 

Nechcem ani tvrdiť, že južania sú tí lepši alebo naopak.

 

 Ja Vám len chcem priblížiť , ako to po dlhých rokoch strávených  v Taliansku, vnímam ja.

Severania sú veľmi pracovití a usilovní, to sa im uprieť nemôže.  Radi si za to doprajú luxus a pekné veci. Ich spôsoby sú veľmi sofistikované. Sú taktiež úsmievaví a srdeční, ale sú o moc rezervovanejší ako ich južní krajania.

Nepripustia si hneď tak niekoho k telu a majú pocit, že musia stále všetkým naokolo dokázovať, že oni sú tí najlepší. Sú dosť vystresovaní a túžia byť dokonalí. Mať perfektnú rodinu, skvelú prácu, značkové oblečenie a jesť v tých najlepších reštauraciach.

Zatiaľ čo južania sú o moc uvoľnenejší, srdečnejší a pre druhých by sa rozdali. Sú o moc chudobnejší, ale vedia si život naozaj užívať. Milujú dobré jedlo, more a ich „siestu“ po výdatnom obede.

Aj keď sú Taliani celkovo veľmi temperamentný, otvorený a pohostinný národ, práve na juhu je tento rozdiel ešte viac viditeľnejší.

 

Väčšina južných talianov sú naozaj dobrí a ochotní ľudia.

 

Samozrejme, môžu byť často príliš otvorení a až neslušní. Ale je za tým ich úprimnosť. Oni sú proste takí.
 

Priznávam,  že nie vždy mi to bolo príjemne. Napríklad,  keď som pribrala zopár kilogramov navyše, tak nemali problém mi to povedať priamo do tváre. Najprv sa mi to zdalo urážlivé až nevhodne, a slzičky som mala často už na krajíčku.

 

Ale dnes som si už na ich štýl vyjadrovania tak zvykla, že nad niečím takým sa už len pousmejem. Oni to naozaj zle nemyslia, oni sú len naučení, že „ čo na jazyku, tak to aj na srdci“

 

Nevedia sa pretvarovať a taktizovať. Áno, sú aj hluční a nedochvíľni, nechávajú po sebe bordel, niekedy svojím správaním pripomínajú skôr barbarov ako civilizovaných ľudí, ale ja aj tak, tú ich mentalitu aj so všetkými ich nedostatkami naozaj milujem.

 

Dlho som si musela zvykať napríklad aj na tú ich hlučnosť a  na to, že najprv na seba kričia a hádžu po sebe taniere a všetko čo im príde pod ruku  a o chvíľu sa už spolu objímajú, bozkávajú, spievajú a tancujú.

Ale to sú oni, sú ako malé deti a v tom spočíva to ich čaro, ktoré im my všetci ostatní v hlbke duše závidíme a ktoré nás na nich tak fascinuje.

 

Veď kto z nás by sa aspoň na chvíľu nechcel vrátit do tých nevinných detských čias, keď sme ešte nepoznali, čo je to pretvárka a mohli sme byť samými sebou?

 

Fotogaléria